Čistý deň a stále nové otázniky

Takáto nechutná kauza by bola za normálnych okolností a v normálnom štáte vyriešená expresne, dôrazne a exemplárne. Páchatelia by boli postavení pred súd, zariadenie by bolo zrušené a štát by sa ospravedlnil a odškodnil všetky obete – deti, za ktoré bol v čase spáchania zločinov zodpovedný.

U nás inak.

Svedkovia boli ovplyvňovaní a zastrašovaní, prípadu sa nemiestne venovala zločinecká skupina parazitujúca na čele policajného zboru, z toho dôvodu to vyšetrovala NAKA spolupracujúca s mafiánom Kočnerom, s ktorým sa spolu prehrabávali v intímnych informáciách a v zdravotných záznamoch detí.

Dvaja odsúdení za sexuálne zneužívanie detí svoj trest už poznajú. V kauze sa viedlo šestnásť trestných stíhaní a mnohé z nich sa stále vyšetrujú. Ide o závažné podozrenia zo sexuálneho zneužívania, týrania a zanedbávania detí, podozrenia z kupliarstva, ohrozovania mravnej výchovy mládeže, podozrenia z marenia spravodlivosti a zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Ak Vám rozum stojí nad tým, prečo sa mafiánska banda spolu s vedením polície takto usilovne zaoberala drogovo závislými deťmi, nie ste s tým pocitom sami. Pani prokurátorka, ktorá vykonáva dohľad nad vyšetrovaním v kauze Čistý deň si kladie podobné otázky.

Veľmi si želám, aby vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia našli pravdu a aby ju predstavili spravodlivosti. Tým deťom, ich rodičom, aj všetkým obetiam spoločnosť dlží odpovede a ospravedlnenie.

Read More

Demokratická strana stojí za Natáliou Blahovou

S údivom a rozhorčením sme prijali správu, že Čistý deň, n.o. žaluje Natáliu Blahovú vo veci „neoprávneného zásahu do dobrej povesti.“ Manželia Tománkoví žiadajú od nej okrem ospravedlnenia aj odškodné vo výške 60 000 eur. Demokratická strana plne podporuje Natáliu Blahovú a jej neúnavný boj proti bezpráviu páchanom na tých najslabších. V týchto súbojoch proti mocným vždy stála s odvahou a plným nasadením. Za deti, za ich práva a za spravodlivosť.

Písal sa rok 2016, keď Natália Blahová šokovala celé Slovensko svojím blogom Requiem pre znásilnené dievčatá o neuveriteľných podozreniach z porušovania zákona v resocializačnom zariadení Čistý deň. V priebehu pár dní si ho prečítali státisíce ľudí. Najmä vďaka tomu udalosti nabrali divoký spád. Celá krajina sledovala so zatajeným dychom kauzu, ktorá odkrývala špinu najhrubšieho zrna.

Verejnosť sa postupne dozvedala o sexuálnom zneužívaní maloletých dievčat, podozreniach z fyzického týrania, alkoholových párty, či o „sexe na rozlúčku.“ Ešte horšie však boli informácie o dianí v tomto zariadení, ktoré sa šírili len ústne, no pri ktorých nám tuhla krv v žilách. Na strane manželov Tománkových sa začali objavovať mená ako Kočner, Erik Tomáš, či Peter Tóth. No nielen oni, ale aj celá vtedajšia politická moc robila všetko, čo bolo v jej silách, aby bránila spravodlivosti.

Čistý deň odolával dlho. V marci 2018, po dlhých a ťažkých bojoch však nezisková organizácia Čistý deň o akreditáciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny konečne prišla. Doposiaľ boli odsúdení dvaja zamestnanci za sexuálne zneužívanie maloletých klientok zariadenia. V súčasnosti beží v súvislosti s Čistým dňom viacero vyšetrovaní pre podozrenia z týrania, šírenia toxikománie, ale aj pre finančné podvody.

Nevieme koľko špiny sa ešte podarí vyšetrovateľom a súdom odhaliť. Nevieme ani koľko zodpovedných sa podarí ešte odsúdiť. Ale veríme spravodlivosť. Vieme však isto, že ak Natália Blahová jediná zdvihla hlas a vo verejnom záujme a v záujme práv detí bojovala namiesto tých, ktorí to mali v pracovnej náplni, zaslúži si v tomto boji podporu nás všetkých.

Read More

Aj Kataríny, aj Márie, aj Terezy

Dnes je deň, ktorý oslavujú Kataríny a ja im želám všetko najlepšie. Je to však aj deň, kedy svet myslí aj na iné ženy. Pretože je Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Stalo sa tak na pamiatku sestier Mirabalových, ktoré boli po opakovanom brutálnom mučení a znásilňovaní popravené v Dominikánskej republike.

Vo svojej praxi som stretla a sprevádzala ženy, ktoré trpeli tým, že na nich bolo páchané násilie. Väčšinou sa ho dopúšťali ich najbližší. O to bola ich bolesť väčšia. Umárali sa nielen vonkajšími ale aj vnútornými zraneniami, ktoré to zanechalo na ich duši a na duši ich detí. Hanba, smútok a strach sprevádzali ich dni. Museli pochopiť, že nič z toho nie je ich vina a nikto nemá právo ich udrieť alebo byť na ne hrubý. Že majú právo na pokojný život v bezpečí. Že násilie neskončí po sľuboch a ospravedlneniach, ale má tendenciu sa stupňovať. Že z toho bludného kruhu sa dá vystúpiť. Že je potrebné si pýtať pomoc a podporu.

My ostatní môžeme pre ne urobiť to, že budeme vnímaví a citliví k ich vážnym problémom. že im v tom trápení budeme oporou.

Je zvláštny čas izolácie rodín. Niekde za zatvorenými dverami bublajú hrozby, násilie a strach. Majme oči a uši otvorené. Buďme dobrými priateľmi, láskavými poslucháčmi a povzbudzujúcimi sprievodcami.

Týranie a násilie si nezaslúži zhovievavosť.

Read More

Môj November

Za tmavých podvečerov sme sa v predizbách našich domovov ovíjali šálmi a do mrazivých ulíc sme vychádzali plní nádherného a neopakovateľného vzrušenia. Až do tých chvíľ sme si mysleli, že naše utrpenie nemá konca. Že ten klam, ktorý sme roky žili, sa nedá zlomiť. Že je to asi kliatba za našu zbabelosť, za našu slabosť. Že tá kliatba pohltí každú obeť na svojom oltári, no vykúpenie nikdy nepríde. Že je jedno, či človek obetuje svoju budúcnosť, rodinu, zdravie alebo dokonca život. Nič nemalo význam. Nič sa nedalo zmeniť.

V tom sa neochvejné základy tej kliatby zatriasli a pred našimi očami začali rúcať. A my sme začali opäť úpenlivo veriť, že sloboda naozaj existuje. Že žije. Nielen na stránkach pašovaných časopisov a na vlnách zakázaných rozhlasových staníc. Že žije a my ju môžeme žiť tiež.

Prišiel november 1989 a my sme našli stratenú nádej. Naša túžba po slobode explodovala do ohňostroja spolupatričnosti a spoluzodpovednosti. Nadýchli sme sa slobody.

Z námestí aj z úradov sme vyháňali komunistických papalášov a s nimi ich zverstvá popáchané od čias výstrelu z Auróry. Stáli sme tam kvôli tým mŕtvym, väzneným, týraným, stáli sme tam kvôli všetkým, ktorí nesmeli pracovať, prednášať, študovať, stáli sme tam za Horákovú, Palacha aj za mladučkého študenta Tautza, ktorého za ostnatým drôtom pri Petržalke roztrhali psy pohraničníkov. Stáli sme tam za 400 ľudí zastrelených na našich hraniciach, lebo tí túžili po slobode až tak, že riskovali život. Stáli sme tam za státisíce obetí tohto zvrhlého režimu. Stáli sme tam za svoju budúcnosť. Stáli sme a neodchádzali, dokiaľ sa slonovinová veža nedotknuteľnosti nezrúcala.

Za všetky tie zverstvá a zločiny komunizmu sme pre nich nežiadali tvrdé tresty. Žiadali sme len to, aby odišli do zabudnutia a nechali ľudí žiť. Možno to bola chyba. Možno bola naša revolúcia príliš nežná. Veľkorysosť sme považovali za cnosť. No nestrestanie zločinov nie je veľkorysosť, ale nedbalosť. Málo sme vtedy vedeli o slobode. Nezvyknutí na ňu a nezvyknutí s ňou žiť, nevedeli sme, že ju treba chrániť a brániť každý deň. Vždy, keď sme na to zabudli, bolo nám to spočítané.

A tak sa stalo, že po odchode proletariátu prišiel lumpenproletariát. Namiesto titulu RSDr. rozdávali tituly zo Skalice, aby nimi simulovali neexistujúcu vzdelanosť a inteligenciu a nepozorovane sa vnárali do kožených kresiel, ktoré len nedávno opustili ich ideoví predchodcovia. Ich arogancia a nenažranosť tiež už ráta obete na desiatky. Zle sme strážili.

Dnes si chcú ukradnúť náš November. Fašisti, komunisti, zločinci a vyvrheli chcú pošpiniť pamiatku všetkých obetí, kvôli ktorým sme stáli na námestiach. Naša chyba. Počas tých tridsiatich rokov sme boli mlčiaci, zbabelí a nerozhodní. Nebránili sme hodnoty Novembra.

17. november bol vyhlásený za Deň študentstva na pamiatku udalostí zo 17. novembra 1939, keď bolo v Prahe po protinacistickej demonštrácii popravených deväť študentov a tisíce ďalších bolo poslaných do koncentračného tábora Sachsenhausen. To skutočne v tento deň prídu na námestia fašisti?

17. november je Deň boja za slobodu a demokraciu na pamiatku 17. novembra 1989, kedy komunistickí pohlavári dali obuškami mlátiť študentov počas pokojnej protikomunistickej demonštrácie v Prahe.
To skutočne v tento deň prídu na námestia komunisti?

Ja budem mať iný 17. november. Zapálim sviečku za obete všetkých totalít a v tichu budem vzdávať hold všetkým spravodlivým, čestným a odhodlaným, ktorí za to, aby sme mohli pokojne žiť, riskovali svoje životy včera aj dnes.

Read More

Ako to teda je?

Ústava je základným kameňom právneho štátu. Na tomto kameni však dodnes nevznikla stavba, ktorá by bola domovom práva, spravodlivosti a zákonnosti. Dobrodruhovia a mafiáni vydávajúci sa za politikov vŕšili naňho sutiny svojich zlodejín, vrážd, únosov a ublížení dopadajúcich na tých najobyčajnejších bezbranných ľudí.

Dnes je Deň Ústavy SR. Videli sme ju už v paprčiach Mečiara, Gašparoviča, Fica, Kaliňáka, Trnku a mnohých iných, ktorí ju používali ako toaletný papier.

Tento najvyšší dokument práva a tento sviatočný deň bude oslavyhodný vtedy, keď si bude môcť byť každý človek istý tým, že Spravodlivosť stojí cnostne v bielom šate so zaviazanými očami, že to nie je ľahká predajná ženská, ktorá dá komukoľvek, kto jej prispeje na misky váh špinavými prachmi.

Tí slabí, malí, starí, tí s postihnutím, tí prenasledovaní, bití a zabudnutí nemajú ešte prečo sláviť. Majú však veľké očakávania do najbližších dní a rokov, že sa začne meniť Ústava na spravodlivosť a spravodlivosť na právny štát.

Read More

S radosťou vám oznamujeme

S radosťou vám oznamujeme, že včera sa konal na Vodnom hrade v Hronseku snem Demokratickej strany, na ktorom bol za predsedu DS zvolený Stanislav Rajnoha, za prvú podpredsedníčku strany Natália Blahová a za podpredsedu DS Miroslav Ivan. Snem zvolil aj nových členov predsedníctva a dozorných orgánov.

Demokratická strana je týmto personálne a programovo pripravená aktívne sa spolupodieľať na tom, aby Slovensko bolo slušnou krajinou. Demokratická strana od svojho vzniku v roku 1944 vždy spoľahlivo stála na strane slobody, demokracie, spravodlivosti a ochrany ľudskej dôstojnosti. Dokázala sa úspešne postaviť proti totalitným ideológiám nacizmu i komunizmu. DS považuje za nevyhnutné budovať spoločnosť na princípe vlády práva, ktorého súčasťou je politická a právna kultúra založená na úcte k dodržiavaniu pravidiel, vrátane pravidiel etických. Demokratický a právny štát musí chrániť práva všetkých občanov. Demokratická strana sa bude zasadzovať o to, aby Slovensko bolo krajinou modernou, bezpečnou a vzdelanou.

Read More