Kto sa nepoučí z vlastných chýb…

V novodobej histórii Slovenska udelil minister výnimku na hromadné použitie neregistrovaného lieku pokiaľ viem raz. Volal sa Heberprot a mal to byť zázrak na liečbu nehojacich sa rán diabetickej nohy. Zmazali sme tým kubánsky dlh. Na rozdiel od Čechov, ktorí oddlžovali rumom a cigarami. Do dnes je utajené o akú sumu išlo.

Jeho podávanie “dozorovali” u nás dokonca kubánski lekári bez platnej licencie. O skupinovej charakteristike tohoto liečiva bolo známe, že pri podaní do tela môže spôsobiť rakovinu. Etická komisia Rooseveltovej nemocnice po zhodnotení ministerstvom dodaných štúdií a rešerše recentnej literatúry podávanie lieku v našej nemocnici neodporučila.

Jediný akceptovateľný a etický spôsob použitia bol experiment. Dôrazný tlak ministerstva na jeho hromadné použitie sa tak isto ako pri ivermectine alebo sputniku opieral len o skúsenosti z krajín kde použitie lieku u ľudí nepodlieha tak prísnym pravidlám a kontrole ako je to vďaka Bohu v Európskej únii.

Začal sa podávať inde. V krátkej dobe sa podávať prestal. Spôsobil resp. naštartoval rakovinu. Táto informácia o závažnej nepriaznivej udalosti (SAE) sa na verejnosť dostala vďaka novinárom a nie tak ako to pri štúdiách býva povinným okamžitým hlásením a zverejnením organizátormi podávania. Nastalo ticho, a bolo cítiť zhrozenie… Kto sa nepoučí z vlastných chýb, ten si ich zopakuje.

Read More

Sputnik ešte ani nepožiadal o schválenie

Európska lieková agentúra (EMA) zabezpečuje ochranu pacientov pred použitím liekov, ktoré by im mohli ublížiť. Preto je v EU povolené užívanie len ňou registrovaných liekov. K tomu je nevyhnutné, aby výrobca požiadal o registráciu, doložil vedecky hodnoverné dôkazy, že liek je účinný na deklarovanú indikáciu, a že neškodí.

Výrobca Sputniku – ruskej vakcíny proti COVID-19 do dnes ani nepožiadal EMA o registráciu. Do času než tak urobí, a EMA autorizuje jeho použitie v humánnej medicíne, je podľa našej legislatívy jeho použite možné len v rámci experimentu.

Minimálnou požiadavkou na takýto postup je schválenie etickou komisiou ministerstva zdravotníctva, kde musí byť vždy doložený a schválený informovaný súhlas pre pacienta, aby vedel, aké riziká podstupuje a ako bude odškodnený ak sa niečo neželané prihodí.

Read More

COVID-19: Očkovať alebo neočkovať?

Očkovanie bolo od svojich počiatkov v 18. storočí sprevádzané odporom často ústiacim až do vzbúr obyvateľstva. Zároveň očkovanie vždy dokázalo výskyt smrtiacich ochorení významne znížiť až úplne vykoreniť. Išlo napríklad o čierne kiahne, tetanus, besnotu, čierny kašeľ, tuberkulózu, osýpky, žltačku, zápal mozgu alebo mozgových blán.

Obyvateľstvo pri očkovacích programoch často uverí fáme, že im „vrchnosť“ skôr chce nejako ublížiť ako pomôcť. Nepopierateľným faktom ale je, že ak sa očkovací program podarilo presadiť v masovej mierne, občanom to vždy pomohlo. Jedným z argumentov „protiočkovačov“ sú možné nežiadúce účinky očkovania, ktoré podľa nich prevyšujú riziká súvisiace s ochorením.

Ako je to teda pri COVID19?

Možné následky očkovania:
  1. Smrť: nebola zatiaľ zaznamenaná – 0% pravdepodobnosť podobná akémukoľvek podaniu injekcie s liečivom do svalu.
  2. Prudká alergická reakcia (anafylaxia): Vyskytuje sa veľmi vzácne, u nás k dnešku sme zaznamenali jeden prípad. Je dobre liečiteľná a lekári, ktorí očkujú, sú schopní vyliečiť ju. Je to podobné, ako by alergického človeka na bodnutie osou osa uštipla v ambulancii lekára.
  3. Celková reakcia organizmu: 10%. Podobá sa chrípkovému ochoreniu – teplota, zimnica, triaška, slabosť, bolesť svalov, kĺbov, hlavy. Je prechodná, trvá 1-2 dni. Nezanecháva trvalé následky.
  4. Miestne reakcie: 10%. Začervenanie v okolí vpichu, bolesť ramena. Trvajú 2-3 dní, sú prechodné a nezanechávajú trvalé následky.
Možné následky neočkovania:
  • Ak by sa neočkovalo pri tempe šírenia infekcie v SR cca. 3000 prípadov za deň, by do konca roku ochorelo cca 1 milión Slovákov.
  • Z nich by 50 tisíc skončilo v nemocnici a 10 tisíc by zomrelo.
  • Časť pacientov, ktorí sa z ťažkého priebehu dostanú, má trvalé postihnutie pľúc. Frekvencia ešte nie je stanovená.

Pri akomkoľvek medicínskom výkone musí prebehnúť úvaha o pomere rizika a prospechu. Takzvaný risk:benefit pomer. V prípade očkovania proti COVID-19 s dokázanou 95% schopnosťou zabrániť ochoreniu, vyznieva risk:benefit úvaha jednoznačne v prospech očkovania.

MUDr. Juraj Šváč, PhD.
interný lekár a člen predsedníctva Demokratickej strany

Read More

Čo ste ešte nevedeli o rúškach

Rúško nie je iba mechanická obrana proti expozícii vírusom. Svetová zdravotnícka organizácia a mienkotvorné epidemiologické inštitúcie sa stotožnili s názorom, že nosenie rúška významne znižuje riziko nákazy novým vírusom SARS-CoV-2 a vzniku ochorenia COVID-19. Rúško mechanicky bráni prieniku kvapôčok obsahujúcich vírusu na sliznice nosa a úst. Tie sú bránou infekcie do organizmu. Do vzduchu sa dostávajú kašlaním, kýchaním, rozprávaním alebo dýchaním nakazených osôb. Množstvo kvapôčok je významne vyššie, ak chorý nepoužíva rúško. Riziko prenosu ochorenia zvyšuje fakt, že aj ľudia, ktorí nemajú známky ochorenia a cítia sa zdraví, sú často jeho šíriteľmi.

Zaujímavú hypotézu v súvislosti s nosením rúška uverejnili vedci Monica Gandhi a George W. Rutherford v októbrovom vydaní časopisu The New England Journal of Medicine. Hovoria, že najnovšie dáta ukazujú, že nosenie rúška znižuje závažnosť priebehu ochorenia u ľudí, ktorí boli infikovaní.

Hypotézu podporuje dlho známy fakt, že závažnosť niektorých infekčných ochorení sa zvyšuje s množstvom mikroorganizmov preniknuvších do organizmu. Pri SARS-CoV2 bol tento vzťah potvrdený pri pokuse na škrečkoch (Imai M., Iwaatsuki-Horimoto K. et al 2020). Podľa dát CDC uverejnených v júli 2020 sa frekvencia bezpríznakového priebehu ochorenia odhaduje za bežných podmienok na 40%. Za podmienok všeobecného nosenia rúšok však toto percento stúpne na osemdesiat. Čo inými slovami znamená, že len dvaja z desiatich nakazených ochorejú.

Krajiny, ktoré odporučili všeobecné nosenie rúšok zaznamenali významne nižšiu smrtnosť a potrebu hospitalizácií oproti krajinám, kde sa takáto politika neuplatnila. Pri bezpríznakovom priebehu ochorenia však tak isto vzniknú protilátky a človek sa stane imúnnym proti ochoreniu. Trvanie imunity po prekonaní ochorenia ešte nie je síce presne stanovené avšak reinfekcia po prekonaní ochorenia sa pozorovala celosvetovo veľmi vzácne.

Pomocou nosenia rúšok veľmi pravdepodobne prebehne v podstate „prirodzené očkovanie“. Stratégia všeobecného nosenia rúšok preukázala:
1. zníženie rizika nákazy,
2. zníženia rizika smrti resp. ťažkého priebehu ochorenia a
3. môže prispieť ku získaniu kolektívnej imunity.
Toto sú tri stratégie ako vojnu nad zákernou chorobou vyhrať. Nosenie rúška napĺňa všetky tri. Je lacné a jednoduché. Bolo by trestuhodné keby sme ho odmietli.

MUDr. Juraj Šváč, PhD.
člen predsedníctva Demokratickej strany, ktorý celý svoj profesný život pôsobí ako interný lekár, primár, riaditeľ, akademik a uznávaný odborník vo svojej oblasti

Read More

Zasadá krízový štáb

A rokuje o veľmi vážnych rozhodnutiach. Nie sú tam len politici zvyknutí na hrubé vyjadrovanie a argumentáciu urážaním. Označiť však vyjadrenia všetkých prítomných autorít slovenskej medicíny za tliachanie je opovážlivé a neslušné. Najmä ak sa tak vyjadruje človek, ktorý o epidemiológii, medicíne katastrof alebo infektológii nevie takmer nič. Myslím si, že požiadavka na presné dáta, aké percento ľudí sa nakazí v reštaurácii, v divadle alebo vo fitness centrách, svedčí prinajmenšom o neznalosti možností epidemiológov a epidemiológie.

Druhá nastolená otázka je určite zložitejšia a môže sa podobať Sofiinej voľbe. Udržať ekonomiku, alebo znížiť počet zomrelých v dôsledku šírenia epidémie? Ľudia môžu zomierať priamo na COVID 19, ale tiež môžu zomrieť v dôsledku zníženia zdrojov na zdravotníctvo ak kľakne ekonomika. Kedy a za akých okolností sa tak začne diať vedia určite najlepšie odpovedať ekonómovia, a národohospodári, ktorých má minister hospodárstva na starosti.

Problém má svoje premenné a môže sa opierať o dáta. Ministerstvo hospodárstva nimi určite disponuje. Myslím si, že je povinnosťou pána ministra tieto dáta predložiť a diskutovať o nich na krízovom štábe krajiny. Opustenie rokovania, buchnutie dvermi a označenie diskusie za tliachanie je postup, ktorý nevedie k riešeniam. Možno prvoplánovo k získaniu pár bezvýznamných politických bodov. No podľa môjho názoru je takýto prístup nezodpovedný. Nezodpovednosť obyčajných ľudí, ale najmä autorít sa Slovensku môže tragicky vypomstiť.

Páni politici, prosím Vás, prestaňte sa hádať, búchať dverami a urážať. Situácia je vážna a nikto Vám ju nezávidí. Keď to ale všetko skončí, tí, ktorí zostanú, sa budú pýtať, či sme urobili naozaj všetko, čo bolo v našich silách a možnostiach. Zodpovednosť je spôsob, ako naše svedomie môže ostať čisté.

MUDr. Juraj Šváč, PhD.
člen predsedníctva Demokratickej strany, ktorý celý svoj profesný život pôsobí ako interný lekár, primár, riaditeľ, akademik a uznávaný odborník vo svojej oblasti

Read More