Juraj Šváč 22. februára 2021

Kto sa nepoučí z vlastných chýb…

V novodobej histórii Slovenska udelil minister výnimku na hromadné použitie neregistrovaného lieku pokiaľ viem raz. Volal sa Heberprot a mal to byť zázrak na liečbu nehojacich sa rán diabetickej nohy. Zmazali sme tým kubánsky dlh. Na rozdiel od Čechov, ktorí oddlžovali rumom a cigarami. Do dnes je utajené o akú sumu išlo.

Jeho podávanie “dozorovali” u nás dokonca kubánski lekári bez platnej licencie. O skupinovej charakteristike tohoto liečiva bolo známe, že pri podaní do tela môže spôsobiť rakovinu. Etická komisia Rooseveltovej nemocnice po zhodnotení ministerstvom dodaných štúdií a rešerše recentnej literatúry podávanie lieku v našej nemocnici neodporučila.

Jediný akceptovateľný a etický spôsob použitia bol experiment. Dôrazný tlak ministerstva na jeho hromadné použitie sa tak isto ako pri ivermectine alebo sputniku opieral len o skúsenosti z krajín kde použitie lieku u ľudí nepodlieha tak prísnym pravidlám a kontrole ako je to vďaka Bohu v Európskej únii.

Začal sa podávať inde. V krátkej dobe sa podávať prestal. Spôsobil resp. naštartoval rakovinu. Táto informácia o závažnej nepriaznivej udalosti (SAE) sa na verejnosť dostala vďaka novinárom a nie tak ako to pri štúdiách býva povinným okamžitým hlásením a zverejnením organizátormi podávania. Nastalo ticho, a bolo cítiť zhrozenie… Kto sa nepoučí z vlastných chýb, ten si ich zopakuje.