Ľubomír Galko
Ľubomír Galko 15. decembra 2016

Vysvetlenie k predaju samopalov v roku 2011

Na internete ma na viacerých miestach ktosi obviňuje z nehospodárneho predaja samopalov z čias, keď som bol ministrom obrany. A  sem-tam to na mňa vytiahnu aj moji politickí súperi. Jedným z kritikov je napríklad aj portál IdemVolit.sk.

Ako to v skutočnosti bolo

Tieto samopaly sa predávali v roku 2011 v elektronickej aukcii v troch kolách. Ich vek bol cca 50 rokov. Boli to podľa vyjadrenia kompetentných vojakov „staré šroty“ ešte z čias Ľudových milícii. Nie je pravda, že “nebol daný žiaden inzerát”, súťaž bola niekoľkokrát medializovaná. Na súťaži sa mohli zúčastniť všetky firmy, ktoré majú licenciu na obchodovanie s vojenským materiálom. Takže ak dnes existujú firmy alebo jednotlivci, ktoré tvrdia, že oni by ich radi kúpili, mohli sa vtedy do súťaže bez problémov prihlásiť. Lenže sa neprihlásili.

Tieto zbrane sa predali až v poslednom – treťom kole, v prvom ani v druhom kole o ne nikto neprejavil záujem. Cena pri predaji prebytočného hnuteľného aj nehnuteľného majetku sa stanovuje pre prvé kolo znaleckým odhadom, v druhom kole sa cena znižuje na 50 % a v treťom kole na 30 % z ceny z prvého kola. Táto sa môže potom v elektronickej aukcii už len zvyšovať. Je to presne v zmysle platnej legislatívy.

Celkovo sa v treťom kole predalo 90 183 kusov samopalov vz. 58 P (V) za celkovú cenu 1 092 537 eur, čo činí na jednu zbraň priemerne 12,11 eur. Takúto sumu vygenerovala elektronická aukcia.

Súťaž a aj predaj sa diali pod dohľadom ministerstva hospodárstva. Zbrane nekúpil zbrojár Weiss, ale kúpili ich iné firmy (bolo ich viac), všetky s uvedenou licenciou na obchodovanie s vojenským materiálom a v zmysle platnej legislatívy. Niektoré zbrane sa dokonca ani za túto nízku cenu nedokázali predať a boli ako prebytočné komisionálne zlikvidované. Bolo ich ďalších cca 30 000 kusov. O to, aby zbrane boli dané do prebytočnosti, požiadali samotní vojaci z Generálneho štábu, ktorí to mali v kompetencii. Rozhodovala o tom zmiešaná komisia civilov – úradníkov z ministerstva obrany a vojakov z Generálneho štábu. Jej členom bol aj vtedajší najvyšší vojak – Náčelník Generálneho štábu generál Bulík.

Zbrane (ale nielen tie, ale aj prebytočná munícia a iný hnuteľný a nehnuteľný majetok) sa na ministerstve obrany predávajú už od čias, odkedy sme prešli k profesionálnej armáde. Zhruba 200 000 vojakov základnej vojenskej služby postupne nahradilo cca 13 000 vojakov profesionálnych Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR). Prebytočné zbrane a muníciu predávali aj moji predchodcovia, boli predávané počas môjho vedenia rezortu a predávajú sa aj v súčasnosti. Aj tieto zbrane sa predávali už za mojich predchodcov. Len predtým sa to robilo pokútne a napriamo v utajenom režime a za výrazne nižšie ceny, ako sme predávali my. My sme to spravili po prvýkrát v elektronickej aukcii – transparentne a aj s informovaním verejnosti.

Ministerstvu obrany SR sa podarilo zbaviť vyše 90 000 prebytočných československých samopalov.

zo správy TASR v denníku Pravda

Zameranie a skladba dnešných OS SR je úplne iná než v minulosti a ozbrojené sily dodnes disponujú majetkom a infraštruktúrou, ktorú nevedia a ani už nikdy nebudú vedieť využiť. To sa týka aj munície, ktorá má len určitú životnosť. Keď jej táto životnosť skončí a neminie sa (chvalabohu, lebo nie je vojna), tak ju treba predať alebo zlikvidovať.

Ešte pár poznámok k samopalom. Nebudete skladovať cca 120 000 starých prebytočných šrotov len preto, lebo za 5 rokov budete možno potrebovať niekoľko sto náhradných dielov z nich. Náklady na stráženie a skladovanie takého množstva zbraní sú neúmerne vysoké. To radšej tie náhradné diely, keď ich budete potrebovať, kúpite nové. Navyše, prečo by mali vojaci dnes do samopalov dostávať staré náhradné diely? Kto by si to vzal na zodpovednosť? Ja určite nie. Náhradné diely do zbraní majú byť nové a nie 50 ročné.

Keď sa tieto samopaly predávali, nikto ich predaj neriešil a ani nespochybnil. Ani médiá, ani opozícia (vtedajší Smer-SD) napriek tomu, že zámer ministerstvo obrany niekoľkokrát medializovalo. Bolo to totiž úplne v poriadku. Smeráci to vytiahli cez televíziu Markíza až po štyroch rokoch, keď sa prevalili ich kauzy: CT Piešťany a Váhostav, a to v ich zúfalej snahe odpútať od týchto káuz pozornosť. Tak to podhodili snaživému redaktorovi Markízy. Napriek tomu, že som mu všetko vysvetlil a vtedajší Náčelník GŠ Bulík aj ďalší svedkovia a členovia komisie, ktorá rozhodla o prebytočnosti, boli ochotní pred  kamerou potvrdiť moje slová, televízia im priestor nedala, lebo chcela spraviť bombastickú reportáž a generál Bulík sa jej tam “nehodil”. To, že to bola v tom čase práve televízia Markíza, nie je náhoda, lebo na ministerstve obrany pod vtedajšieho smeráckeho ministra obrany Glváča prešiel bývalý redaktor Markízy, ktorý sa predtým venoval kauze Tunelovania VSS z čias prvej Ficovej vlády. Glváč si ho takýmto spôsobom priam naverboval a doslova kúpil a odvtedy sa Markíza prestala tunelovaniu VSS venovať. O tom, že tieto reportáže boli zavádzajúce, a je úplne jedno, či na moju diskreditáciu alebo na odpútanie pozornosti od smeráckych svinstiev, svedčí mimo iného aj to, ako sa menili v čase.

Prvá reportáž bola postavená na tom, že sme predali všetky samopaly vz. 58 a chudáci vojaci si musia zaobstarať 2 000 náhradných dielov na tie, čo im zostali (ako som spomenul, vojakov je cca 13 000). V druhej reportáži hovorkyňa ministerstva srdcervúco vyhlásila, že sa do súťaže na náhradné diely nikto neprihlásil (!) a nevie, odkiaľ tie náhradné diely zoženú. Bolo mi to čudné. Cez svoje zdroje som zistil, že na rezorte sú určite ešte ďalšie samopaly vz. 58. Povedal som to redaktorovi. Čuduj sa svet, ten zrazu zistil, že ich je tam stále až cca 40 000 – že cca 25 000 majú v zásobe v sklade a zvyšné sú medzi vojakmi. Keďže to absolútne potláčalo  prvú verziu, podľa ktorej bolo treba zorganizovať súťaž na náhradné diely, tak prišli rýchlo s ďalšou verziou. Vraj v zásobe je ešte 25 000 samopalov v sklade, ale malo by ich byť ešte viac v zásobe pre civilistov v zálohe, ktorých je na Slovensku až 400 000.

Z toho mi ale vyšlo, že aj tých 160 000 samopalov, ak by sa tých 120 000 starých šrotov nepredalo, by predsa bolo málo a treba teda teraz napočítať aj všetky tie zbrane z čias Ľudových milícií, ktoré predtým predali moji predchodcovia – ministri Baška, Kašický, Liška, Fedor a ďalší, lebo prebytočné zbrane a munícia sa, ako som už povedal, predávajú odvtedy, odkedy sme prešli na profesionálnu armádu. Navyše, spochybňujem  číslo – 400 000 civilistov v zálohe, ktoré Markíza vypustila. Malo by ich byť oveľa viac , lebo mužov v zálohách, ktorí by boli povolaní v prípade vojnového stavu, je na Slovensku oveľa vyšší počet.

Moje vyjadrenia, kde som redaktorovi vysvetľoval, že v prípade mobilizácie sa všetky financie prednostne presmerujú do rezortu obrany, že všetkým civilistom do rúk zbrane ani nie je možné dať, že zbrane by sa zabezpečovali nové, že sme v Severoatlantickej aliancii a pri vyzbrojovaní záloh by sme spolupracovali s našimi partnermi v aliancii a mnoho ďalších vysvetlení, Markíza neodvysielala.

Takže tvrdenie, že naše zálohy sú odzbrojené je blud a čistý výmysel, ktorý niekto začal úmyselne šíriť, aby dodal celej tejto konšpirácii silnejší náboj a prebudil v ľuďoch emócie. S týmito 50-ročnými zbraňami sa pre vyzbrojenie záloh nikdy ani nepočítalo. Ak bude treba vyzbrojiť zálohy (verme, že to nikdy nebude treba), budú okamžite vyzbrojené inými, novšími a modernejšími zbraňami, ktorých je k dispozícii dosť.

Záver vyššie uvedených zlátanín daného portálu ani neviem, či má zmysel komentovať – je tam zamontovaná Afrika, Islamský štát, Sýrska armáda, Matovič, OĽaNO, dokonca bratia Pčolinskí, Gorila, 99%, Mosad a aj Izrael. Človek, čo to takto dokázal posplietať, má buď mohutnú fantáziu, alebo musí mať, ako sa hovorí, skvelý matroš. Alebo len chce mne osobne jednoducho škodiť.

Zlodejom v politike naprieč celým politickým spektrom, ale prednostne smerákom, lebo tí kradnú najviac, šliapem na otlaky, kde sa dá a odhaľujem ich špinavé kšefty. Takže takéto a podobné útoky ma nijako neprekvapujú. To však neznamená, že sa nebudem voči nim brániť. Každý, kto bude šíriť tieto nezmysly a krivo ma obviňovať aj po tomto mojom vysvetlení, musí byť pripravený na právne kroky z mojej strany, tak trestné oznámenie, ako aj civilnú žalobu.

Na záver uvediem ešte raz, že prebytočné zbrane a prebytočná munícia sa predávajú aj v súčasnosti – aj na ministerstve obrany aj na ministerstve vnútra. Zbrane sa neustále nahrádzajú novými, modernejšími a munícia, ktorá sa nespotrebuje a vyprší jej životnosť (ako som už uviedol vyššie, nespotrebuje sa, chvalabohu, lebo nie je vojna) sa tiež predáva. Je to nekončiaci sa kolobeh. Iste, bolo by teoreticky možné prijať politické rozhodnutie, že sa aj zbrane aj munícia budú vždy, keď už nebudú potrebné, len likvidovať na náklady Slovenska, ale bolo by to krátkozraké.

Zbraň je komodita ako každá iná a ak nepredáme my, predá iný. A finančne dlhodobo podvyživenému rezortu obrany pomôže každé euro, ktoré za predaj prebytočných zbraní a munície dostane. Treba akurát dozrieť na to, aby bol dodržaný zákon, zbrane sa predávali len licencovaným firmám a na to, aby sa tieto zbrane nevyvážali do embargovaných krajín. Ak ich naša firma legálne predá do krajiny, ktorá nie je na tomto sankčnom zozname, nemôže predsa niesť zodpovednosť za to, ak následne táto krajina zlyhá a vyvezie ich do embargovanej krajiny. Za to nemôže ani dotyčná firma, ani Slovensko.

Slovensko nie je nijako zodpovedné za prípady, ak sa naše zbrane dostanú z krajiny, kde ich legálne predáme, niekde ďalej, napríklad aj do Sýrie alebo Islamského štátu. Nevieme takýmto zlyhaniam zabrániť a nezabránime im už vonkoncom tým, že zbrane daným krajinám nepredáme, lebo ich kúpia inde. Ak sa naozaj niečo také bude diať a pravidelne, je potrebné to riešiť na medzinárodnej úrovni v spolupráci s našimi partnermi, napríklad zaradením príslušnej krajiny na sankčný zoznam.

Popíšem to na praktickom príklade. U nás máme slovenského výrobcu zbraní – spoločnosť Grand Power (Jaroslav Kuracina). Darí sa mu predávať zbrane prevažne do zahraničia, lebo na Slovensku ho smeráci blokujú. Spolu vyváža zbrane, prevažne pištole, do viac ako 70 krajín sveta, napríklad ich predáva aj polícii do Thajska a šerifským úradom v USA. Ak thajská polícia alebo americký šerifský úrad budú po určitom čase svoje jednotky prezbrojovať a pištole od slovenského výrobcu predajú do Saudskej Arábie a tá ich následne posunie teroristom z Islamského štátu, je Jaroslav Kuracina za toto zodpovedný? Určite nie je.

Pre pacifistov ešte dodám, že minister nemôže rozhodnúť o likvidácii žiadneho prebytočného majetku, ani zbraní, len preto, že si povie, že zbrane „zabíjajú, tak ich radšej zlikvidujem“. Porušil by zákon. Musí ich najprv skúsiť odpredať v spomínaných troch kolách, až potom ich môže dať zlikvidovať. Na to, aby tak mohol urobiť, musela by sa zmeniť legislatíva. Navyše by nestačilo zakázať predávať staré zbrane, ale by sa museli zakázať na Slovensku aj vyrábať alebo aspoň z neho vyvážať akékoľvek zbrane. Len tak by sme eliminovali možnosť, že sa nejaké zbrane zo Slovenska niekedy dostanú niekomu nepovolanému do rúk.   

Možno by niekomu aj vyhovovalo, ak by sme „vypratali pole“ a zatvorili naše zbrojárske firmy, ktoré sa opäť postupne vzmáhajú – raz sa už také niečo v histórii Slovenska stalo. Ale toto chceme? Určite nie.

Každopádne – je potrebné si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec. Zbrane neslúžia vždy len na to, aby útočník zabil obeť. Práve naopak, častokrát slúžia, aby bola obeť ochránená. Spomeňme si napríklad na zbrane v rukách policajtov, ktorí teroristov nakoniec vždy zneškodnia.