“Demokratická strana považuje novembrové dni v roku 1989 za jeden z najsvetlejších okamihov v dejinách Slovenska. Ľudia svojou prítomnosťou na námestiach bojovali s totalitnou mocou za návrat do prirodzeného stavu. Do stavu, v ktorom sa človek cíti slobodne, spolurozhoduje o veciach verejných a žije v štáte, v ktorom je ľudská dôstojnosť na prvom mieste.

Bez preliatej krvi, bez obetí sa tento boj podarilo vyhrať. Mocenský monopol komunistov padol, Slovensko sa stalo parlamentnou demokraciou. Ľudské práva a slobody sa obnovili. Skostnatené nefunkčné centrálne plánovanie nahradila podnikavosť a trh.

Ak si dnes pripomenieme novembrové požiadavky, zistíme, že ani 30 rokov nestačilo na to, aby súdy a prokuratúra pracovali nestranne tak, ako sa na slušný právny štát patrí. Absencia plnohodnotného právneho štátu je najväčším dlhom, ktorý dlžíme sami sebe. Je to najväčšie zlyhanie a zároveň záväzok, ktorý musíme splniť.

Právny štát však nie je len doménou štátnych orgánov, ale týka sa všetkých inštitúcií, firiem i každého z nás. Benevolentný prístup k pravidlám – či už písaným alebo nepísaným – má závažné devastačné účinky na súdržnosť a morálne zdravie spoločnosti.

Demokratická strana je presvedčená, že politici majú osobitnú povinnosť pestovať v ľuďoch zmysel pre fair-play a byť im dobrým príkladom. Žiaľ, slovenská politika je protipólom k slušnosti a zdravej súťaživosti. Ale aj toto sa dá zmeniť.

Tým sa dostávame k najsilnejšiemu odkazu novembra 1989, ktorý pretrval: Život na Slovensku môže byť lepší a je to v našich rukách.”

Michal Kravčík, predseda Demokratickej strany

Poslanci NR SR za Demokratickú stranu:
Jana Kiššová
Ľubomír Galko
Natália Blahová
Jozef Rajtár
Miroslav Ivan
Renáta Kaščáková
Radoslav Pavelka
Vladimír Sloboda
Jakub Nedoba

Požiadavka predsedu Smeru-SD Roberta Fica na dvojnásobné zvýšenie bankového odvodu je znakom ignorancie fungovania bánk a trestuhodnej neznalosti ekonomických súvislostí. Myslia si to poslanci NR SR Jana Kiššová a Jozef Rajtár (obaja z Demokratickej strany).

„Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska by zvýšenie odvodu z 0,2 na 0,4 percenta z bankových vkladov predstavovalo až 33-percentný podiel na ich zisku. Vláda by vďaka tomu dostala do štátnej pokladnice vyššie príjmy, ale cenou by boli vyššie bankové poplatky pre občanov a podnikateľov, výrazne oslabená schopnosť bánk čeliť nepriaznivým podmienkam na trhu, ktoré vyžadujú vytváranie vyšších rezerv alebo posilnenie kapitálu,“ povedala predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti J. Kiššová.

Podľa poslanca DS a člena parlamentného finančného výboru Jozefa Rajtára by v krajnom prípade mohla nastať situácia, keď by štátom umelo znížená ziskovosť bánk niektoré menšie banky z trhu vyhnala, pričom žiadne nové by na slovenský bankový trh neprišli. „V konečnom dôsledku by sa tak oslabila konkurencia, na čo doplatia spotrebitelia. A to všetko preto, lebo táto vláda nevie alebo nechce zodpovedne hospodáriť,“ uzavrel poslanec Rajtár.