Od 1. 9. 2020 zahájil Hong Kong hromadné testovanie svojich obyvateľov (7,5 mil.). Testovanie všetkých občanov štátu, teda nie je novinka. Od momentu, keď sa v Hong Kongu spustila registrácia, sa na testovanie prihlásilo približne 510.000 ľudí, čo predstavuje zhruba sedem percent z 7,5-miliónovej populácie.

Počet ľudí, ktorých budú testovať v priebehu jedného dňa, je limitovaný, aby sa zabránilo riziku šírenia nákazy. Na to, aby bolo možné odhaliť skryté prenosy vírusu a podarilo sa ukončiť aktuálnu vlnu epidémie v Hongkongu, sa podľa odhadov expertov bude musieť nechať otestovať až päť miliónov obyvateľov. Slovensko však nie je Hong Kong.

Uvedomelosť a sebadisciplína občanov u nás je na bode mrazu. Okrem toho je potrebné v našich podmienkach počítať s problematickou logistikou. Čo s občanmi, ktorí odmietnu test na Covid-19? Chce to náležitú osvetu a pragmatický prístup. Ten totiž do dnešného dňa zo strany vlády chýbal. Výsledok sme videli včera, pred Úradom vlády. Bohužiaľ, nemôžeme to bagatelizovať. Efekt celoplošného testovania sa dostaví len vtedy, keď ho postúpia všetci občania v krajine.

Ďalšou otázkou je, čo s občanmi, ktorí budú mať pozitívny test?! Budeme sa spoliehať na ich zodpovednosť, že podstúpia dobrovoľnú izoláciu doma? Problémom v súčasnosti stále ostáva aj izolácia a liečba (presnejšie kapacity na jej realizáciu) pacientov s vážnejším priebehom, ktorí budú potrebovať hospitalizáciu. Máme dnes vobec vytvorený dostatočný počet špecializovaných lôžok pre nové prípady, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu? Bez reprofilizácie lôžok, možno celých pavilónov to nemožeme zvládnuť. Na tento problém sa treba sústrediť prioritne, či už celoplošné testovanie obyvateľstva bude alebo nie.

Tiež je potrebný vyškolený personál v dostatočnom počte, ktorý bude mať vytvorené všetky podmienky na ochranu vlastného zdravia. Výhodou celoplošného testovania je, že týmto problémom môžeme do istej miery predísť . Je na toto všetko Slovensko pripravené?

Ak dokážeme prekonať všetky problémy spojené s testovaním obyvateľstva a správne naložiť s jeho výsledkami, môže mať tento projekt šancu na úspech. Ak však zlyháme v ktoromkoľvek článku tohto procesu, sú to vyhodené peniaze….

MUDr. Michal Bucek
člen predsedníctva Demokratickej strany

“Pricestoval som na Cyprus. Ešte na letisku všetkých z lietadla testovali a na druhý deň sme mali výsledok v SMS-ke. Aké prosté!“ toľko osobná skúsenosť odborného garanta Demokratickej strany pre zdravotníctvo MUDr. Michala Buceka.

V čom je problém otestovať ľudí (aspoň z rizikových krajín) vracajúcich sa na Slovensko s tým, že majú počkať doma na výsledok testu do 48 hod a informovať ich o výsledku SMS správou? Prioritne treba vyšetriť práve týchto občanov. Inak následne “po funuse” naháňame všetky možné aj nemožné kontakty pozitívnych ľudí.

Samozrejme, že potom chýbajú prostriedky aj kapacity zachytiť ďalších, čo prichádzajú na Slovensko. Od občanov iných krajín, čo prichádzajú za prácou k nám (s výnimkou pendlerov) žiadajme negatívny test na Covid-19 pri vstupe. A tých, čo Slovensko použijú len ako tranzit pri návrate z dovolenky, treba na hraniciach poučiť a poslať ďalej.

Čo ponúkla vláda? Poslali sme hospodárstvo krajiny “do kolien” v čase, keď denný nárast pozitívnych na Slovensku bol cca 0-5 prípadov. Dnes sa čísla pohybujú v desiatkach a všetko je ok?

Lokálne či regionálne sa mali aktívne vyhľadávať kontakty aj vtedy, keď situácia na Slovensku bola priaznivá, mohli sme to mať pod kontrolou. Boli aj karanténe zariadenia. A štát mohol fungovať tak, ako dnes. Firmy sa budú z tých opatrení spamätávať mesiace a roky. Cestovné kancelárie dúfali, že straty z úvodu leta aspoň trochu nahradia jesennými dovolenkármi. Namiesto toho, vláda pod heslom “nepokazme si to” uvaľuje na neurčito “karanténu” na vyhľadávané destinácie Slovákov. A to v mesiacoch, kedy tam už toľko turistov nechodí. Česká republika vyhodnocuje stav pravidelne na denných, resp. týždenných dátach a takto drasticky do trhu nezasiahla.